Praha/Bratislava
21. januára (TASR) - Bojoval proti nacistom v Pražskom povstaní.
Pripravoval sa na boj proti komunistom v tretej svetovej vojne a ako
americký agent prenášal do komunistického Československa mapy, správy a
informácie. Pätnásť rokov strávil vo väzení. Svoje skúsenosti napokon
zúročil ako spisovateľ.
V sobotu 21. januára uplynie sto rokov odvtedy, kedy sa narodil Otakar Rambousek, americký publicista a prozaik českého pôvodu.
Otakar Rambousek sa narodil 21. januára 1923 v Prahe. Jeho otec bol
veteránom československých légií, členom Sokola a živnostníkom –
pracoval ako inštalatér a klampiar. Otakar Rambousek vyštudoval
meštiansku školu, no nešiel ďalej študovať. Rozhodol sa pomáhať otcovi a
takisto sa vyučil za inštalatéra.
Po začiatku druhej svetovej vojny ho však povolali na prácu v Nemecku.
Žil v Berlíne, v tábore medzi zajatcami rôznych národností. Ako
remeselník však mal pomerne výsadné postavenie. Vďaka falšovaným
dovolenkám chodil pravidelne domov, do Prahy. Napokon sa v roku 1944
stal život vo vojnou zničenom Berlíne neznesiteľným. "Všetko sa
rozpadávalo, denne sme prežívali nálety, to si neviete predstaviť, bolo
to ako v súdny deň. Vyzeralo to ako v pekle. Celé berlínske štvrte
horeli," spomínal Otakar Rambousek na tieto časy pre portál pametnaroda.cz.
Na falošnú dovolenku sa mu opäť podarilo dostať do Prahy a vybavil si
lekárske potvrdenie, že nie je schopný pracovať v Ríši. Napokon získal
miesto zámočníka vo Filmových ateliéroch v Barrandove. Aktívne sa
zúčastnil na bojoch počas Pražského povstania a na vlastné oči videl, čo
znamená, keď krv tečie potokmi.
Bezprostredne po konci vojny 11. mája 1945 prešiel k spravodajskému
filmu a zúčastnil sa na nakrúcaní ľudových súdov a popráv. Otrasné
svedectvo popísal slovami: "Ani to so mnou nepohlo, dívate sa naňho,
ide pod šibenicu, kat dá slučku na krk a obesí ho. Vy sa na to pozeráte s
tým, že si to zaslúži."
V spravodajskom filme Rambousek pracoval až do roku 1948, kedy sa mu
podarilo neďaleko Domažlíc prekročiť hranicu a emigrovať do Nemecka.
Patril k ľuďom, ktorí boli pripravení na možnosť, že hneď po skončení
druhej svetovej vojny vypukne tretia svetová vojna proti Sovietskemu
zväzu a komunistickej ríši. Preto bez váhania prijal spoluprácu s
americkou tajnou službou CIC (Counterintelligence Corp).
Ako agent-chodec nosil cez hranice do komunistického Československa
mapy, správy, poštu či letáky. Pri poslednom prechode v roku 1949 ho
zradil jeden zo spolupracovníkov a Štátnej bezpečnosti sa ho podarilo
zadržať. Účasť v odboji proti nacistom a fakt, že pri zatýkaní
nestrieľal, prispeli k tomu, že sa vyhol trestu smrti. Za mrežami v
Leopoldove, Mírove a vo Valdiciach si odsedel takmer 15 rokov. Najhoršie
znášal väzenský režim, ktorý odsúdeným nedoprial pokoj a oddych. Vo
väzení videl po rokoch prvý raz svojho vtedy už osemročného syna.
Manželka sa s ním dala rozviesť, aby sa vyhla šikane, ktorej bola
dovtedy vystavená zo strany ŠtB. Otakar Rambousek jej to nezazlieval.
Po prepustení z väzenia v roku 1964 vážil iba 51 kilogramov. Keď prišiel domov, jeho matka si najskôr myslela, že utiekol.
Po sovietskej invázii v roku 1968 utiekol s druhou manželkou znovu,
tentoraz vlakom cez Juhosláviu a Taliansko. Jeho domovom sa stali
Spojené štáty americké. Tu sa stretol aj s krajanom spisovateľom Josefom
Škvoreckým, ktorý si prečítal jeho poviedku a povzbudil ho v písaní.
Napokon vydal Otakar Rambousek tri zbierky poviedok, román Pamäti
lichobežníka a knihu Len nie strach, v ktorej zachytil ozbrojený
protikomunistický odboj bratov Mašínovcov.
Otakar Rambousek, ktorému český prezident Václav Havel v roku 1999
udelil Medailu Za zásluhy, zomrel v Prahe 3. júna 2010 vo veku 87 rokov.
0